Tak ako každým rokom už dlho patrí druhá májová nedeľa matkám. Našim mamám, mamičkám, mamenkám, maminkám...
V jednom okamihu - pri našom narodení - sme boli pre ne CELÝM SVETOM. A dnes? Keď už nemáme rôčik ani dva, sme si všetci viac-menej vedomí všetkej obety a lásky...
Mama pri nás stojí vždy a neopúšťa nás
- prebdené noci v nemocnici a prvé týždne doma
- počuje naše prvé slovko mama
- vidí naše prvé kroky
- raduje sa z našich úspechov a pokrokov v škôlke
- vedie nás s hrdosťou do školy po prvýkrát ako malého prváčika
- upokojuje nás, keď nám vypadol prvý zúbok
- lieči naše zlomené srdiečko zo sklamanej lásky
- zabáva sa na našom maturitnom večierku a je na nás právom opäť hrdá
- plače a je dojatá, keď vravíte v kostole svojej vysnenej polovičke ÁNO
- teší sa z našich detí a kúskom jej pripomínajú chvíle, keď sme boli ešte malí
- chodíme si k nej pre rady, i keď v detstve a období dospievania sme o ne nikdy nestáli
- v spomienkach vždy ostane v našich srdciach
Za celý život, ktorý žila pre nás, si zaslúži úctu a veľké ĎAKUJEM
PS: Mami, vďaka, že si!
