piatok 21. februára 2020

Záhrada v zime - v mojom vnímaní 1.

Človek si vraví, konečne bude zima a sneh a na záhrade nepohnem ani prstom.
hmm. Omyl jak hovado. Keď odhliadnem, že sa starám na záhrade o 5 sliepok, super kohúta a 5 ďalších trojmesačných kuričiek, zisťujem, že je stále čo na záhrade čosi robiť. Aspoň v mojom prípade určite áno. Nejdem spomínať ani našich niekoľko mačiek, o nich inokedy.
Chodníky celé zablátené a zašpinené od slepačieho prírodného hnojiva okolo domu a v záhrade dokonale vyumýval nepretržitý týždenný dážď so silným vetrom. Vďakabohu aj za tieto nepriaznivé dni pred vianocami. Čakala som, že trochu aspoň nasneží, no užívala som si predvianočnú atmosféru v úzkom kruhu rodiny a nervov len pár dní pred štedrým dňom, keďže u nás doma to vyzeralo ako na stavenisku. Proste niekedy sme tú vstupnú chodbu museli urobiť. Dlažba, vymerať, vyrezať, dojsť na správne know how, kleber, jeden kýbel, druhý, ... päťdesiaty. Miešal a pokladal muž. Chvíľu to trvalo, ale bolo v celku príjemné sa zobudiť ráno a dlažba bola hotová. Mám proste doma jedinečného chlapa!
Špárovka mohla byť o kúšťok tmavšia, ale jednoznačne rozžiarila celý priestor. Po dlhotrvajúcom pokukovaní, ako špáruje muž, už som mala nervy nakraji, že ja by so to rýchlejšie spravila s menej špiny okolo. Vyšpárované bolo za 3 a pol hodiny - spolu s hodinkovou prestávkou. No, následné upratovanie, zametanie, vysávanie, škrabkanie a konečné umývanie, ktoré som musela zopakovať 7-krát dalo konečne našej chodbe s predsieňou nový punc. Tešila som sa - až do chvíle kedy muž neostal dlho sedieť a išiel omietať steny. V tento deň som ešte neošedivela, no vrelo to vo mne neskutočne. Po brúsení sadrových omietok zo stien padala na novú vyumývanú dlažbu ten jemnučký prach, ktorý ak by ste vysávali obyčajným vysávačom, zapchá vám všetky filtre a ten prach sa dostane aj do samotného motora vysávača, ktorý sa stane nefunkčným. Chýbalo skutočne málo, aby sa stal nefunkčným. Ľahko to spozorovať - začne sa netypicky meniť zvuk motora vysávača.
Preto som sa rozhodla o dodatočný povianočný darček v podobe žltého priemyselného vysávaču (značku asi zmieňovať nemusím), ktorý dočista povysával nielen jemnú obrúsenú omietku, ale aj celú garáž a pivnicu a a ja som bola na chvíľu spokojnejšia. Môj pokoj v duši vyrušila ďalšia fáza - maľovanie. naozaj som sa nato necítila.. ale vidieť, ako to niekomu nejde, nedalo mi to sa len tak prizerať. Tak som aj nechtiac maľovala - čo už, keď mi to tak dobre ide :)
Nie, nie... aj keď je zima, nie je pravda, že von som nešla a nepohla ani prstom. nezakuklila som sa medzi štyrmi stenami. Každopádne, aj to bolo treba na dômyselné naplánovanie pár menších projektov, rozvrhnutie tohtoročnej záhrady.
Čo to bude tento rok? Presne tak ako minulý, len s ohľadom nato, že už viem o čosi viac: kôpor, šalát, nechtík, loboda a smradošky to istia. Stačí ich hodiť kade-tade po záhrade bez cieleného sadenia a oni - čuduj sa svete - vzídu. Jediné, čo som posadila(ale ešte na jeseň) bola vlastná sadzačka a cesnak, ktorý je v týchto februárových dňoch už nad zemou. Ak ste zo západného Slovenska, určite ste zaznamenali teplé dni, kedy vám stačilo na záhrade len tričko, prípadne mikina. Stihla som tak ostrihať vinič, vyviazať si ho podľa vlastných plánov budúceho rastu.
Z piatich kuričiek napokon bolo 3 sliepky a dvaja kohúti. Jeden konút išiel teda na adopciu -  do dobrých rúk rodinky môjho najkamoša. Deň - dva mi trvalo na záhrade, kým som ho prestala hľadať. predsalen - keď sa staráte deň čo deň po štyri mesiace o malé kuriatka, ktoré vám rastú pred očami.. Ťažko sa zabúda. Ale bola som ubezpečená, že plní si svoje úlohy v mojom domove s novými sliepočkami ako má. No, komu je lepšie?! Moja svokra má obľúbenú vetu: "U vás je najlepšie tým zverom."
Môj z prvých miniprojektov bol náročnejší, ako sa spočiatku zdalo (ešte to chýba dotiahnuť do konca). Učlovečiť okolie jazierka a oddeliť trávnik od časti na sadenie. Pohádzané kamene okolo jazierka všetky povyberať, vytrhať a odburiniť celú pôdu, položiť netkanú textíliu a kamene zase späť. každý jeden očistiť a položiť. V prosese ukladania zistíte, že tých kameňov máte málo a tak som sa vybrala "nazbierať" kamene do prírody. Keď opomeniem, že aj naše deti konečne išli von a vybláznili sa trochu, kamene som si povyberala, autíčko si trošku "sadlo" a celá šťastná sa tešila na ďalší deň. Jednoducho, mne sa zdalo tých kameňov stále málo, takže kde - tam sú tam ešte viditeľné miesta. Takže tento problém doriešim priebežne. Oddelenie trávnika - aby sa mi lepšie kosilo a neprerastala mi tráva do políčka, kde budem sadiť - sa mi zdala celkom v poho. Rýľom, hrabľami odstrániť prerastajúcu trávu, vyhĺbiť cestičku pre ukladanie dlažby. Položila som tam znova moju obľúbenú netkanú textíliu(ostala mi) a nato pomaly začala ukladať úzku zámkovú dlažbu, ktorú som vystriedala so sklobetónovými kockami. Do budúca mám v pláne tam naimplantovať žiarovky alebo solárne led svetlá, aby to v noci pekne svietili zo zeme. Pri ukladaní dlažby mi pomohol aj kus dreveného hranola, nakoľko gumené kladivo nebolo nikde na obzore :) Vodováhu som nepoužívala, nakoľko som si držala len líniu výšky trávnika, ktorá bola pre mňa najpodstatnejšia. Takže dva dni práce a som spokojná.
Zima a sneh neprišli, snežienky vykúkali spod zeme už začiatkom januára a dnes ich mám pomaly všetky odkvitnuté. Pomaly sa mi spodzeme tlačia listy tulitánov a narcisov, zatiaľ čo priesadky malých chilli papričiek čakajú na teplom parapete za oknom na svoje nové kelímky. Polovica februára za nami a ja som včera stihla posadiť aj hrach - nejakých 150 zŕn, takže o týždeň - dva, bude nasledovať ďalšia sadba aspoň rovnoko veľká, samozrejme, ak bude priaznivé počasie. Počasie sa tento rok zahráva snáď s každým. Na severe zime a sneh, ja som sneh videla túto zimu len 2-3dni.
Ďalší z miniprojektov bolo oplotenie pre sliepočky, nakoľko nám brázdili okolo domu, za domo, pred domom a aj v altánku.. Takže snáď nemusím opisovať znova tú spúšť. Ku kurínu sme potrebovali urobiť výbeh. Dva dni a bolo hotovo - pletivo, stojky, drát, a kompletná výroba dverí. Mužovi som v tomto prípade len asistovala. darmo, je šikovný! (Vďaka, myšička)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára